Kúpeľný prameň – vyviera priamo pod Kúpeľným domom, a bez akéhokoľvek ďalšieho umelého zásahu sa využíva na všetky liečebné účely. Jeho voda je klasifikovaná ako: Prírodná liečivá voda, stredne mineralizovaná, uhličitá, síranovo-hydrogénuhličitanová, vápenato-horečnatá, so zvýšeným obsahom horčíka, so zvýšeným obsahom fluóru, slabo kyslá, teplá, hypotonická.  Je izotermickej teploty 33,3 °C. Výdatnosť prameňa je približne 5 litrov vody a 10 litrov žriedlového plynu za sekundu.

Štefánik – je najstudenším prameňom (12 °C) s vysokým obsahom oxidu uhličitého a farmakologicky aktívneho železa. Je vhodný na podporenie trávenia a pri chudokrvnosti. Už v druhej polovici 19. storočia vodu tohto prameňa plnili do fliaš a ako liečivú ju predávali po celom Rakúsko - Uhorsku. Je najobľúbenejším prameňom u širokej verejnosti, jeho voda je klasifikovaná ako: Prírodná liečivá voda, slabo mineralizovaná, uhličitá, hydrogénuhličitanová, vápenatá, železnatá, so zvýšeným osahom kyseliny metakremičitej, slabo kyslá, studená, hypotonická.

Lenkey – prameň s teplotou 22,5 °C odporúčaný pri nechutenstve, zníženej tvorbe žalúdočnej kyseliny a znížená tvorbe žlče a pankreatických enzýmov. Jeho výpary spôsobovali v minulosti náhly úhyn vtákov a zvierat v okolí. Až do vykonania povrchových úprav boli prudko jedovatými a nebezpečnými, pretože prameň vyvieral v uzavretom priestore malej jaskyne, čím vznikla silná koncentrácia plynu CO2. V roku 1834 prameň upravil prírodovedec a zároveň milovník sliačskej prírody Acacius Lenkey.

Bystrica – prameň s teplotou vody 23 °C, odporúčaný najmä pri ochoreniach žalúdka. Pôvodný  názov Dorothea dostal podľa manželky uhorského palatína Jozefa Habsburského.

Adam - prameň s teplotou vody 23 °C, ktorý je odporúčaný pri ochoreniach močového mechúra a črevných kataroch. Je jediným prameňom, z ktorého voda nevyteká, ale eruptuje v pravidelných intervaloch. Pomenovanie má podľa dvorného kancelára Adama Revického, ktorý ho dal v roku 1831 upraviť na štátne trovy. V jeho tesnej blízkosti sa nachádza kaplnka Svätej Hildegardy postavená v roku 1855 v klasicistickom štýle.

Nemenej zaujímavé z lekárskeho hľadiska je využívanie žriedlového plynu ktorý je z väčšej časti tvorený čistým CO2 a ktorý sprevádza minerálnu vodu prameňa. Už od 50-tych rokov minulého storočia sa tento žriedlový plyn využíva pri podávaní podkožných injekcií, takých typických práve pre Sliačske kúpele. Plyn sa vyznačuje dlhodobými vynikajúcimi účinkami pri aplikácii v prístroji vákuopress, pracujúceho na báze podtlaku a pretlaku a vo forme tzv. suchého celotelového plynového kúpeľa .